Skúšky kovov a rozdelenie, druhy skúšok

Vlastnosti materiálov sa zisťujú skúškami. Skúšky sú rôzne podľa toho, aké vlastnosti chceme zistiť. Rozmery skúšobných vzoriek ako aj postup pri skúške je predpísaný normou STN.

Medzi najdôležitejšie skúšky patria:

  1. mechanické skúšky – týmito skúškami sa zisťuje pevnosť materiálu pri rôznom spôsobe zaťaženia
  2. technologické skúšky – napodobňujú výrobný postup a umožňujú posúdiť, či je materiál vhodný pre určitý druh spracovania. Nedá sa nimi priamo zistiť pevnosť.
  3. nedeštreuktívne skúšky – bez porušenia materiálu, slúžia na zisťovanie vnútorných alebo povrchových chýb (trhlín, dutín), ktoré môžu podstatne znížiť celkovú pevnosť výrobku.
 
  1. Skúšky mechanické

 

Podľa časového priebehu pôsobenia vonkajších síl ich delíme na:

1. statické:          - zaťažujúca sila pôsobí pokojne, staticky alebo veľmi pozvoľne vzrastá, až po porušenie telesa. Zaťaženie sa pomaly zväčšuje, trvá minúty, dni aj roky pri normálnych teplotách,

2. dynamické:     - nárazové ( rázové),

                            - cyklické,

                            - zaťaženie pôsobí nárazovo, zlomok sekundy

 

1.1 Statická skúška ťahom 

     Skúšobné tyče sú zhotovené v súlade s normou, ich upínanie musí byť také, aby nevzniklo prídavné namáhanie iného druhu – musí to byť čistý ťah. Skúška sa robí v trhacích strojoch.
 
 

1.2 Skúška tlakom

     Takto sa skúšajú len krehké materiály, ktoré majú byt' namáhané na tlak (sivá liatina, ložiskové kovy, stavebné materiály a pod.). Zaťažujúca sila pôsobí v osi skúšobného telesa a má zmysel do prierezu, opačne ako pri ťahu.
 

1.3 Skúšky tvrdosti

 

     Tvrdosť je mechanická vlastnosť materiálu vyjadrená odporom proti deformácii jeho povrchu, vyvolanej pôsobením  telesa.

 

Brinellova skúška

     Do povrchu materiálu sa vtláča guľka určitého priemeru ( ø = 1;  2,5; 5; 10 mm).

Zisťuje sa priemer vtlačku a podľa toho sa z tabuliek určí plocha guľového vrchlíka vtlačku. Princíp je na obr. a. Značí sa značkou  HB (napr. HB 750).

 

Vickersova skúška

        Do materiálu sa vtláča diamantový štvorboký ihlan s vrcholovým uhlom stien 136o. Merajú sa uhlopriečky štvorcového vtlačku, vypočíta sa z nich priemer a z tabuliek sa určí tvrdosť. Princíp je na obr. b.

 

Rockwellova   skúška

      Na rozdiel od predchádzajúcich metód sa pri tejto skúške tvrdosť vyjad­ruje hĺbkou trvalého vtlačku skúšobného diamantového kužeľa, alebo oceľovej guľôčky. Pre tvrdé materiály sa používa kužeľ (obr.    ca ), pre mäkké a stredne tvrdé materiály guľôčka s priemerom 1/16"(obr. 94 cb). Na hĺbkomeri je udaná priamo tvrdosť v HRC.