Kovanie
Kovanie je technologický proces objemového tvárnenia, pri ktorom v dôsledku pôsobenia vonkajších síl dochádza k zmene štruktúry a tvaru materiálu, pričom sa nemení jeho objem.
Kovanie spočíva v tom, že na prvovýrobok opretý o pevnú podložku (nákova, zápustka) pôsobí sila (dopadom kladiva, barana buchara alebo kovadla kovacieho lisu).
Kovanie rozdeľujeme podľa:
- tvárnenie za studena
- tvárnenie za tepla
Ohrev materiálu
Je možné uskutočniť zahriatím materiálu zvonku (ohrievaním povrchu sa teplo šíri smerom do vnútra materiálu), alebo zvnútra (zohrieva sa materiál zvnútra (indukčný, alebo odporový ohrev).
Rozdelenie kovania podľa spôsobu
- voľné kovanie
- zápustkové kovanie
Voľné kovanie
voľným kovaním rozumieme kovanie, pri ktorom výkovok nadobudne svoj tvar kombináciou základných kováčskych operácií bez použitia kováčskych foriem. Požadovaný tvar výkovku sa dosiahne postupnými údermi na materiál, postupným tvarovaním do požadovaného stavu.
Zápustkové kovanie
rozumieme také kovanie, pri ktorom výrobok dostáva svoj tvar v dutine zápustky. Materiál je úderom vtlačený do zápustkovej formy a tým prevezme jej tvar. Zápustka je dvojdielna kovová forma s dutinou, ktorá má tvar budúceho výkovku. Jeden diel zápustky je pevný (na nákove) druhý sa priloží na výkovok a úderom naň sa forma spojí. Niekedy je zápustka priamo súčasťou kovacieho stroja. Pri kovaní v zápustkách dostávame rovnaké rozmerové a tvarové výkovky – je určené pre sériovú výrobu.