Zvuková informácia

Digitalizácia zvukových informácií

      Zápis zvuku v digitálnej podobe prebieha relatívne zložitým spôsobom a vo viacerých etapách. Zvuk je vlnenie. Mikrofón premieňa zvukové vlny na elektromagnetické a reproduktory naopak. Počítač teda pracuje so zvukom ako s napätím meniacim sa včase. Okamžité hodnoty tohto napätia treba uchovávať. Z hľadiska kvality zvuku sa meranie týchto hodnôt musí uskutočňovať s dvakrát vyššou frekvenciou ako je požadovaná maximálna frekvencia ukladaného signálu. Na zápis hudby, ktorá obsahuje tóny rôznej výšky, je potrebné vedieť, že maximálna frekvencia merania zvuku bola okolo 40 kHz. Pretože pri zápise kvalitnej hudby je potrebné zachytiť aj niektoré odtiene, napríklad farbu zvuku, používaná frekvencia zápisu je 44 kHz.

     Zvukový jako výstup z počítača poskytuje informáciu iným spôsobom než text na obrazovke. Hudobný podklad navodzuje určitú atmosféru a zvukové efekty môžu živo dokreslovať dej na monitore tak, že pôsobí na užívateľa realisticky. Bez zvukov si v súčasnosti nemožno predstaviť žiadny multimediálny jazykový kurz, v ktorom sa používateľ naučí nielen ako sa dané slovo píše, ale aj ako sa presne vyslovuje. Výslovnosť môže byť nahovorená rodným jazykom toho človeka, koho reč sa používateľ učí a môže svoju výslovnosť porovnať s ním a tak sa zdokonaľovať.

Zvuk je dôležitý pri súčasných počítačových hrách, kde dotvára atmosféru deja a ten na hráča pôsobí realisticky. Dnešné zvukové karty a reproduktory dokážu vytvoriť dokonalú predstavu priestorového zvuku a tak urobiť realistický dojem zo všetkého čo môžeme v počítači sledovať.

Analógový a digitálny zvuk

      Každý zvuk je zo svojej podstaty analógový. Všetky druhy donedávna používaných zvukových záznamov boli založené na analógovom zvuku. Najznámejším príkladom sú gramofónová platňa a magnetická páska.

Digitálny zvuk

      Začiatkom 80-tych rokov 20. storočia sa prvý krát objavil kompaktný disk, teda CD (Compact Disk). Pri reprodukcii zvuku z CD-čka laserový lúč číta stopu v podobe binárneho kódu (ako série jamiek a prázdnych miest na povrchu disku, ktoré reprezentujú logické nuly a jednotky) a ten potom D/A (digitálne - analógový) prevodník prevedie na akustický signál. V tomto prípade už hovoríme o digitálnom spôsobe záznamu zvuku.