Počítače sú prepojené koaxiálnym káblom tak, že kábel vychádzajúci z jedného počítača je zapojený do susedného počítača. Koaxiálny kábel musí byť na oboch koncoch zakončený špeciálnym odporovým prvkom – terminátorom (zabraňuje odrazu vĺn na konci vedenia). Siete tohto typu majú niekoľko nevýhod. Pri poruche sa ťažko lokalizuje miesto chyby, ak sa na nejakom mieste spojenie preruší, prestáva fungovať celá sieť, počet uzlov a vzdialenosť medzi nimi je obmedzená, dá sa použiť len pre menšie siete. Napriek tomu sa aj dnes občas používajú, pretože ich veľkou výhodou je nízka cena.

 

 

 

Dnes asi najpopulárnejšia topológia. Počítače nie sú prepojené medzi sebou, ale každý z nich je pripojený samostatným káblom k aktívnemu prvku siete (rozbočovač, centrálny počítač), ktorého úlohou je zaistiť prepojenie počítačov navzájom. K prepojeniu sa využíva krútená dvojlinka (TP – Twisted Pair). Nevýhody: vyššie obstarávacie náklady (cena centrálneho aktívneho prvku). Výhody: ak sa preruší spojenie k jednému počítaču, zvyšok siete je plne funkčný, jednotlivé rozbočovače je možné navzájom spájať do kaskády a vytvárať tak rozsiahlejšie siete, je možné kombinovať rýchlejšie aj pomalšie siete.

 

 

 

Táto topológia sa využíva na prepojenie niekoľkých lokálnych sietí do siete väčšieho rozsahu. Výsledná štruktúra potom pripomína strom.

 

 

 

Zväčša jeden počítač v sieti má výhradné, dominantné postavenie. Jeho úlohou je manažment a riadenie funkcií siete. Poskytuje svoj výkon, dátový priestor a služby ostatným počítačom v sieti. Označujeme ho ako server. Ostatné počítače sa k nemu hlásia, využívajú jeho služby a prostriedky. Označujú sa ako klienti. Server v lokálnej sieti často vystupuje v úlohe klienta vzhľadom k serveru vo väčšej sieti, do ktorej lokálna sieť pripojená.

Tento pojem by sme mohli preložiť ako rovný s rovným. Neexistuje žiaden nadradený počítač. Všetky počítače sú si navzájom rovné. Každý má rovnaké práva a povinnosti. Siete tohto typu sa prevádzkujú pri menšom počte počítačov.